4. kapitola

10. července 2015 v 16:18 | Ciri |  Spektrum tieňa
"Drahá Aether! Ani nevieš aký som rád, že ťa tu mám," zašveholí mi do ucha.
Usmejem sa, ale nič neodpoviem. "Odmena?" spýtam sa opatrne a trochu placho.
Usmeje sa aj on, pôsobí otcovsky. "Moc, drahá moja. Čo iné? Ale to neskôr. Budeš stáť na tých najvýznamnejších pozíciach v tejto krajine a každý si ťa bude vážiť. Budeš mojou pýchou."
"To znie dobre," skonštatujem. Chcem ešte niečo povedať, ale do miestnosti vbehne nejaký muž, zrejme strážnik a kričí.


"Lord Cillien, útočia!" skríkne jedným dychom, div, že sa nezadusí.
Cillien sa na okamih zatvári prekvapene, ale ovládne sa a zavelí, nech tam pošlú vojakov. Veď čo iné robiť?
Pozriem z okna. Pred bránou stála slušná armáda trpaslíkov a snažila sa prejsť za brány mesta. Išlo im to celkom dobre, lepšie, než by človek čakal.
Počujem buchnutie dverí, to Cillien odišiel vydávať rozkazy. V miestnosti sa ocitnem úplne sama.
***
"Prečo sú všetky bitky také? Kruté ako letné búrky, nevraživo požierajúce ľudské životy." zašepkám zhrozene. Slzy mi stekajú po tvári, zanechávajúc vlhké stopy.
Cillien moju otázku ignoruje, alebo nad ňou rozmýšľa, neviem to rozlíšiť. V každom prípade, vyhrali sme, hoci sme utrpeli pár strát. Vojaci zrejme kdesi v hostincoch oslavujú a pijú. Cítia vinu z premárnených životov? Cítia smútok za stratu spolubojovníka?
Potichu vyjdem z miestnosti. Zacítim vôňu jedla. Na večeru bude veľká hostina. Idem sa prichystať a pripraviť. Nájdem svoju izbu. Prezlečiem sa do šiat bielej farby, aké nosia elfské devy v Bielych lesoch. Ja osobne som ešte žiadneho elfa nevidela, ale veľa som o nich počula. Ich smiech, je čistý ako rieka, ich tanec je okúzľujúci ako dúha po daždi.
Rozpustím si vlasy. Dnes mám na sebe podobu fialovovlasej nadprirodzenej ženy s neprirodzene bielou pokožkou. Mám tmavosivé chladné oči a provokujúce rysy tváre. Dnes večer si ma každý zamiluje, každý sa ma bude chcieť dotknúť. Ale ja budem chladná a dravá ako jastrab na nebi a vzdialená ako hviezdy.
Zamierim do veľkej jedálne, už je takmer plná. Nájdem svoje miesto blízko Cilliena a čakám na otvorenie. Pozorujem ľudí okolo.
Cillien púta pozornosť už len tým, že vojde do miestnosti. Všetci sa postavíme, preukazujúc úctu a rešpekt.
Zastane na svojom mieste a dá pokyn nech si všetci sadnú, ale on ostal stáť a čaká, kým sa miestnosť utíši a získa pozornosť. Usmeje sa. Znova.
"Drahý moji. Priatelia, Naše mesto je silné, zabezpečené. A vďaka našim vojakom neohroziteľné. A vďaka mojej Aether, aj dobre informované," odmlčí sa a usmeje sa na mňa. V jeho pohľade však zachytím chlad a akúsi nedočkavosť.
"Pozdvihnime teda čaše na toto mesto- na mesto Byrthen!" slávnostne zakončil, efektne zvyšujú hlas a ozvali sa prvé ovácie, až to vrelo celou sálou.

(Kratšia časť...občas sa takéto časti s minulosti budú objavovať, no nebudú dlhé, ale len takéto krátke. Je to z čias, keď Aether pracovala pre Cilliena.)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Thanks for reading.