3. kapitola

7. července 2015 v 13:28 | Ciri |  Spektrum tieňa
Vzdychnem už asi po stí raz, čím vyvolám podráždený povzdych u môjho spoločníka. Cestujeme už asi tri hodiny a už som dosť netrpezlivá a cítim, že aj Faisto. Čoskoro by sme mali prísť do teplého hostinca, ktorý patrí jednému z mojich sympatizantov. Tam by sme sa mali stretnúť s Etom, hostinským a Ríaniným vzácnym informátorom.
Egenhart, čo je služobník a vojak v jednom, ktorého som si zvolila pre túto cestu zatiaľ nevie nič o našom stretnutí. Viem, totiž, že patrí k Ríaniným odporcom, čo však nie je múdre. Je to zahrávať sa s ohňom. Hráš sa a zrazu ti zblúdená iskra preskočí na šaty a zhoríš do tla. Toto prirovnanie je dosť výstižné, pretože práve ona patrí k štyrom veľkým pánom, ktorý sedia pri nohách Bohov a dostali moc ovládať živly. Rían bol prisúdení oheň. Nemôžem povedať, že by bola nejako extra priaznivo naklonená k mojim pohnútkam zničiť Cilliena, ale nikdy nezmešká moju výzvu a žiadosť o stretnutie. Môže za to jej zvedavosť. Jej duchovia ohňa, sú fakt všade a treba si dávať pozor na jazyk, hlavne ak na reč príde téma- Čo si myslíme o našich bohoch?




Nakoniec konečne prídeme k môjmu vytúženému cieľu. Egenhart na mňa pozrie a spýtavo zdvihne obočie. Usmejem sa naňho a trpezlivo si opakujem, prečo som brala zrovna jeho. Bojuje s mečom, čiže nablízko. V prípade potreby skvele doplní môj luk a dýky.
"Takže toto je náš cieľ? Vojsť do polorozpadnutého hostinca a dať si jedno dve pivá? V tom prípade dúfam, že majú tmavé pivo a nie to odporné svetlé, čo sa predáva za Južnými lesmi."
Prevrátim očami a zapískam. Z budovy sa vyrúti mladý muž, vlastne ešte chlapec. Robí tu v stajniach a podľa toho čo o ňom viem, je sirota a býva u dobrých, ale chudobných ľudí a preto si takto zarába, hoci vie, že na inom mieste by možno dostal viac. Chlapec však má rád kone a môjho soba obzvlášť. Už vie, čo sa od neho čaká a ihneď pribehne aby nám vzal oťaže a odvedie Faista s Egenhartovým koňom do stajne.
"Ani bú, ani mú. To dnes už nik nevychováva riadne svoje deti? Nevedia, že zdraviť sa patrí?" , zaburáca Egenhart svojím mohutným hlasom, takým ako jeho telo.
"Je nemí," odpoviem pokojne a vojdem do vnútra. "Čo čakáš? Vari sa bojíš piva?"
Čosi zahundre, ale už ho nepočúvam.
V hostinci ma obostrie príjemné teplo a vôňa, ktovie prečo zrovna jabĺk. Obzriem sa za seba, aby som sa uistila, že Egenhart je stále za mnou. Bol tam a vyzeral dosť napätí, vôbec nesedel do atmosféry hostinca. Aj ruku mal zľahka položenú na pošvy meča, ktorý mu visel po boku, vždy pripravený zaútočiť a vyhrať krvavú bitku.
Podídem k hostinskému a kývnem hlavou na pozdrav. Spoznal ma, ale nič nevraví. Mlčky ma odvedie dozadu, do jeho súkromných izieb, ktoré sú určené na špinavé obchody a tajné rozhovory. Otvorí dvere a galantne ma pustí prvú, ale na poslednú chvíľu sa zháči.
"Priateľ?" opýta sa a pohľadom zavadí o môjho spoločníka.
"Zaručene," odvetím a vojdem. Zachvejem sa od zimy. Aby som zakryla triašku, sadnem si do hlbokého kresla. Egenhart zostane stáť za dverami. Vyzerá, že sa už trochu upokojil. Hostinský, zvaný aj Et, čo je skrátenina od mena Etéviel. Vyrastal totiž u elfov, ktorý sa ho ujali, keď sa stratil svojim rodičom uprostred veľkej a náročnej cesty- odvtedy jeho rodičov nikto nevidel, hoci po nich pátrali. Práve preto má aj zvláštny prízvuk reči a ladnejšie pohyby. Starnutie mu však odňaté nebolo, dar smrti od bohov mu zostal.
Postarší Et zakúri do kozuba a ponúkne pohovku aj Egenhartovi, ktorý odmietavo mávne rukou nad jeho ponukou a pokrúti hlavou. Hostinský len mykne plecom.
"Tak, čo to bude tentoraz? Krvilačné beštie z tej pradivnej jaskyne? Tajomstvá?" opýta sa.
Usmejem sa. Opatrne, potichu a hlavne pomaly poviem: "Tajomstiev nikdy nie je dosť. Odchádzam na dlhú cestu, tu s mojím, ehm, priateľom. Nepôjdem zvyčajnými cestami, preto by som požiadala zoznam priateľov, ktorý budú ochotní spolupracovať s lady Aether, nejaké tie mapy, zaujímavé informácie, čokoľvek..." Môj šepot sa rozplynie do ticha.
"V tom prípade ste znovu na dobrej adrese..." povie. Et sa usmeje a zatvári sa zádumčivo. "Idem si po pero a niečo, na čo budem môcť písať a zohnať mapy. Za okamih som tu, ak chcete pošlem niekoho aby vám poslal pivo, alebo víno."
Egenhart zasiahne do rozhovoru: "Radšej víno!"
Zase prevrátim očami- v poslednej dobe to robím často a vyzvem Egenharta nech si sadne. Poslúchne, nič iného sa nedalo čakať, koniec koncov, tu velím ja.
Čakáme už dlhšiu dobu, Et nikde. Neznepokojujem sa, asi mu trvá zháňať mapy. Egenhart má zato nervy aj za mňa. Vrčí a je celý napätý, proste Egenhart.
Napokon znervózniem aj ja, oči mi kmitajú hore a dole, po celej miestnosti, nič však nehovorím.
"Hmm? Spokojná? Je fakt veľmi spoľahlivý," povie Egenhart pohŕdavo, kladúc dôraz na posledné slová. Neprehliadnem ani náznak irónie. Neodpovedám, neviem čo si myslieť.
Čakanie začína byť až príliš dlhé, odhadujem to na takmer hodinu. Rozhodnem sa to preskúmať, naznačím Egenhartovi, aby šiel so mnou.
Krčma vyzerá byť v pohode, nikto nezachytil nič podozrivé. Spýtam sa na Eta a ľudia ma nasmerujú hore, do jeho izby, kde podľa všetkého asi spáva.
Pozriem na Egenharta a ten len pokrčí plecami a pozrie na mňa pohľadom, ktorý naznačuje, že nech sa vyberiem kamkoľvek, vždy bude držať so mnou. Vyjdem hore schodmi, ktoré sa končia opotrebovanými dverami.
Pritisnem ucho na dvere a pozorne počúvam. Nič. Ticho. Opatrne zaklopem, žiadna reakcia. Opäť pozriem na Egenharta. Naznačí mi, aby som ho pustila prvého a vytasí dlhý nôž, keďže v malej miestnosti je narábanie s mečom nepraktické. Ja v rukách zovriem vrhací nôž a dýku, luk by mi tu bol na nič, pochybujem, že za dverami sa skrýva veľká miestnosť.
Vojde dnu a ja ho s obavami nasledujem. Vnútri sa zdanlivo nikto nenachádza. Zdanlivo.
Zrazu odkiaľsi spoza nás- v tej náhlej vlne paniky som to nerozoznala, vyskočilo a vytasilo zbrane niekoľko mužov. Tváre mali kryté, nedalo sa spoznať kto to je, hoci v tej chvíli ma to ani nezaujímalo. Zaútočili.
Mňa si moc nevšímajú, ba povedala by som, že priam ignorujú a sústredili sa na Egenharta. Snažím sa mu pomôcť, ale miestnosť je malá a prepchaná nábytkom, preto sa tam dá ťažko manévrovať. Zrazu mi niekto zapchá ústa a snaží sa ma vyvliecť z miestnosti. Vôbec nechápem, ako sa mu podarilo prejsť za mňa bez toho, aby som si to všimla. Nenechám sa tým však rozptyľovať. Uhryznem ho do prsta a on na to zakričí. Zmietam sebou, snažím sa mu to neuľahčovať, aj keď sa mi to nedarí.
Egenhart práve odrazil útok dvoch chlapov a všimol si moju situáciu. Niečo sa mi popri boji snaží naznačiť pohybom pier a prerušovanými krátkymi gestami, ale nerozumiem mu. Zrazu mi hlavou prebleskne spásonosný nápad. Kopnem nohami smerom dozadu a môj protivník sa zrúti na zem, podlomili sa mu kolená. Zásah. Zrejme do kolien. V duchu sama seba pochválim.
Schmatnem zbraň, ktorá mu vypadla z rúk, ale zmeraviem keď v tom kriku zbadám, že protivníkov akosi pribudlo. Skočím, chystám sa zaútočiť, ale zrazu si uvedomím, že Egenhart kričí, aby som ušla. Ušla? To ho tu mám nechať?
Zbraňou zasiahnem, jedného nepriateľa do chrbta a zosunie sa dole. Egenhart ma mňa stále nalieha, ale ja ho nemôžem nechať v ústrety smrti. "Bež!" kričí a zrazu padne na zem. Aj v kaluži krvi na mňa upiera zrak.
Protivníci upriamia svoju pozornosť na mňa. Zvrtnem sa, dúfajúc, že sa nejako dokážem dostať preč. Pri okne rastie strom. Bežím k oknu, nepriatelia za mnou. Najrýchlejšie ako dokážem, ba ešte rýchlejšie, šplhám dolu stromom a vyštartujem k stajniam. Faista hneď spoznám. Vyskočím naňho a vycválam zo stajne, akoby sa za mnou hnali všetci čerti. A nehnali? Veru hej.
Odrazu sa všetko zvrtlo na divokú naháňačku. Už ani nevnímam smer kade cválam, ale spolieham na Faista, na verného priateľa. Obzriem sa. Trochu zaostali, ale ešte stále sme im neunikli. Znovu sme hlboko v lese.
Asi po dvoch hodinách už nepočujem žiadny dupot kopýt. Veľakrát sme menili smer a odbočovali. Vyzerá to, že sme ich striasli. Zaborím tvár do Faistovho krku. Prišla som o spoločníka, o ochrancu. O Egenharta. Slzy sa mi tlačili do očí a ja som sa im nepriečila. Dovolila som im nech stekajú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Thanks for reading.